Vôbec si nedokážem spomenúť, ako som začala tvoriť. Ako prišlo to prianie niečo vyrobiť. Niečo, na čo bude radosť sa pozerať. Vec, ktorá vnesie do duše naozajstný pokoj a pocit šťastia. Ale presne viem, čo ma k tvorbe viedlo. Túžba za sebou niečo nechať. Aj keby išlo len o maličkosť. Niečo ma poháňalo vziať lepidlo, nožnice a tvoriť. Tá potreba ísť do obchodu a nakúpiť čokoľvek, čo je vhodné na výrobu nádherné dekorácie do domova. Možno si nevybavím presne tú dobu a tú potrebu. Čo ale nikdy nezabudnem je ten pocit pri činnosti samotnej. Dielo, ktoré vzniká pod rukami a to vedomie, že bude niekomu zdobiť interiér domova …
Prvotiny samozrejme nestáli za nič. Boli to len testovacie kúsky, ale ja aj tieto prvé výrobky tvorila s láskou a nadšením. Strašne ma bavilo neustále sledovať, kam čo prilepiť, pridať, vložiť. Toľko ma to napĺňalo a stále napĺňa! Tento svoj nový koníček som nazvala „duševné očista“. Deň, ktorý je zložený len z starostlivosti o domácnosť a deti, deň, keď neviete, kam skôr skočiť, deň, ktorý je ako cez kopirák s tým včerajším … Tieto dni sa mi zdali šedivé, nudné. Tak som si ich chcela spestriť. Dve hodinky, kedy dvojčatá spala vo svojich postieľkach a ja bezcieľne brouzdala po internete, som chcela vyplniť. Niečím, čo vyplní to prázdno vo mne samotnej.
Obzerala som sa po svojom „domove“, ktorý ani domovom nie je a v duchu plakala sama nad sebou. Vari takto som chcela dopadnúť? Sama s deťmi v dome, ktorý je skôr väzením ako ozajstným domovom? Ten pocit ma ovládol a každý deň sa zhoršoval. A ja vedela, že ak s tým rýchlo nezačnem niečo robiť, nedopadne to dobre. Tak som si našla prácu – fyzickú. Práve týmto začali vznikať všetky venčeky, všetky dekorácie. Začala som obchádzať veľkosklady a inšpirovala sa v obchodoch.
Začala som s nadšením vyrábať a predávať všetky mnou vymyslené výtvory. A bavilo ma to, tak strašne ma to bavilo! Každý výrobok som si chcela nechať, mala som chuť ho nikam neposielať, neodovzdávať. Preto som všetky venčeky a svietniky robila tak, ako by som ich robila do svojho domova. Nie do súčasného, ale do toho, ktorý si ešte len tvorím. Zatiaľ len vo svojich snoch, neskôr aj v realite.
A tak vznikali adventné venčeky o Vianociach. Vznikli svietniky hodiaci sa do interiéru a predstavujúce domov plný lásky, harmónie a radosti. Začali vznikať venčeky, ktoré môžu byť celoročne zavesené na dverách. A takto to celé začalo … Mojou túžbou vytvoriť si domov … Krásny, láskyplný domov … Vitajte u mojej tvorby …
