Keď vám bolo 15 a podávali ste si prihlášku na strednú školu zrazu pred vami stála reálna otázka. Čo vlastne budete v budúcnosti robiť, čím sa budete živiť?
Už nešlo len o plané detské snívanie o tom že túžite byť letuškou, princeznou …, ale realita, lebo už prišiel čas zvoliť cestu po ktorej sa vydáte. Niekto mal už dlhší čas úplne jasno, niekto naopak vedel že ešte neprišiel čas sa rozhodnúť a tak zvolil všeobecné vzdelanie – gympl.
Sú povolania vhodná skôr pre ženy treba zdravotná sestra – veľmi zmysluplné zamestnanie s pomerne ľahko dosiahnuteľným štúdiom. Toto platilo skôr. Dnes už je aj pre zamestnanie sestričky potreba dokončiť vysokú školu, absolvovať vo voľnom čase špeciálne vzdelávacie semináre …
A bohužiaľ plat ani náplň práce nezodpovedá platu, ktorý si donášíme domov. O uznanie a spoločenskom postavení sestričiek radšej pomlčím. Podobne sú však na tom učiteľky. Pod ťarchou veľké zodpovednosti a takmer žiadnych právomocí či nezastane denne vystavujú svoju kožu za nulovú výplatu. A tie nervy s dospievajúcimi žiakmi a ukřivděnými rodičmi …
Každá z nás chcela byť aspoň niekedy letuškou. Lenže pre toto povolanie musí mať človek vlohy, pekný vzhľad a musí ovládať jazyky. Samozrejme mu nesmie chýbať možnosť sa prispôsobiť letovým plánom čo je do budúcnosti zložité, ak máte rodinu. No pravdou je že letuškami sa nás veľa nestane.
A čo by som si vybrala ja? Ja som zvolila podnikania. Robiť niečo a byť si zodpovedná za svoj výsledok je to čo ma teší. Nie je to ľahké, nemáte istotu, dovolenku, ani vám nikto nezaplatí nemocenskú. Mesačne štátu odvádzate takmer 4000kč + dane zo všetkého čo zarobíte. A predsa ma to príde ako najlepší krok v mojom živote.
Niektoré z nás si sníva o veľkej kariére, iné sa radšej uskromníme a venujeme voľné chvíle rodine. Na našej krajine je krásne že máme slobodu a možnosť voľby ktorú môžeme zmeniť podľa svojho uváženia. A tak napríklad svoju vysnívanú prácu nájsť potrebné v štyridsiatich.
